31. 3. 2012

Double Dragon II: The Revenge

FLASHBACK: Odporúčam Vám jarné upratovanie. Nie žeby som bol prehnane poriadkumilovný, ale mne sa to dnes celkom vyplatilo. Pri odnášaní všetkých tých zimných harabúrd na povalu som natrafil na krabicu od topánok a čuduj sa svete, po vrch prešpikovanú kazetami, lepšie povedané cartridge-ami. V tom momente som si spomenul na svoju dávno vyhodenú atrapu osembitového Nintenda. Bohužiaľ iba atrapu, ktorú som kedysi dávno kúpil na trhu a s originálom mala spoločné asi iba hry. Hrdo niesla nápis "Super video game 3000" a na krabici mala obrázky z PSX hier. Vyzeralo to husto a sám predajca ani len netušil, že predáva FAKE konzolu. Časy sa zmenili, fake konzoly sa dnes už bohužiaľ nevyrábajú (bolo by zaujímavé kúpiť fejk PS3000 alebo taký Xpox 380:) a pravdupovediac som ju vyhodil, lebo sa pokazila.
Každému v mojom okolí kto takýto fake zakúpil, na to aj došiel. Niekomu vydržala roky, mne asi tak mesiac. Nič však nemení na fakte, že mi ostali spomienky a spomínané cartridge. Dlho som nesmutnel a už som spúšťal emulátor FCEUX a hry si stiahol z netu. Asi Vám už doplo, že som našiel Double Dragon II, ale okrem neho sa mi pošťastilo aj na Mária, Power Blade, Contra, Felix the Cat, Castlevaniu, Contru, Punishera, Addams Family, Jackala, Battle City, ...


STORY: U osem bitov bolo bežné, že príbeh chýbal alebo bol iba naznačený inak tomu nie je ani u Double Dragon 2. Vašu milú zastrelil gang "The Black Shadow Wariors" a vy ako bratia - majstri bojových umení sa im rozhodnete nakopať zadky. Príbeh je prerozprávaný v statických textových prestrihoch, ktoré sa objavujú na začiatku každého kola. Môžme byť radi, že je aspoň náznak príbehu lebo poznám kopec hier, pri ktorých sa autori neunúvali ani o hlavné menu.


GAME: U osem bitov vzniklo kopec hier, ktoré mi dokázali pohnúť žlčou či už svojou zložitosťou, nudnosťou, absenciou saveovania a neustáleho opakovania donekonečna tých istých pasáži. Double Dragon je v tomto ohľade milým prekvapením. Hra sa príjemne ovláda, náročnosť je tak akurát a zábavnosťou vyletuje dosť vysoko. Prvé čo nás v hre uvíta je stručné menu kde si okrem výberu obtiažnosti vyberáme aj to či chceme hrať sami alebo s kolegom vo dvojici. Keby ste to hrali na konzole bez váhania by som Vám odporučil hru vo dvojici, pretože je to fakt bomba, mastiť to spolu s kolegom. Ja to hrám v emulátore a preto nemám na výber. 

¸¸O čo vlastne ide?" Double Dragon (ďalej DD) je sériou beat em up, čiže ovládate postavu, ktorá ide naprieč lokáciami a obrazovka sa vždy uzamkne keď na scénu dorazia zlosyni. Po ich skántrení pokračujete ďalej, sem tam na Vás vyskočí nejaký ten boss a presne na tomto princípe funguje aj DD. Vaša postava ovláda dva typy úderov a to päsťou a kopačkou do zadu. Efektným doplnkom vašej zostavy sú komba kedy držíte nepriateľa za hlavu a mlátite mu po lebeni čo to dá alebo ho len tak odkopnete. V hre sa nachádza asi 10 druhov nepriateľov a ich ozbrojené variácie. V uliciach sa stretneme s rôznymi grázlami, pankáčkami, mariňákmi, elvisovými klonmi, ninjami no na všetkých platí jedno - tvrdá päsť. Základným pravidlom, ktoré sa mi osvedčilo je držať si nepriateľov vždy na jednej strane lebo keď Vás obkľúčia, pomôže už iba vzdušná pirueta, ktorá sa prevádza dosť nešikovným spôsobom. Keďže Nintendo malo iba 2 tlačítka (A,B), ktoré už boli obsadené, zvolili si autori pre skok ich súčasné stlačenie. V hre sa našťastie veľa neskáče, ale bez skokov nikdy nevyskúšate kolenný útok, kop vo vzduchu a spomínanú piruetu. Okrem rúk a nôh môžte od svojich nepriateľov získať aj trúbku, nôž, palcát, granát, ktoré môžte hádzať alebo ich nimi mlátiť. Bohužiaľ o tieto vychytávky poväčšine rýchlo prídete nie svojou vinou ale vinou programátorov, ktorí to tak zariadili. 




Trochu na škodu je ovládanie, ktoré sa mení podľa toho či ste natočení doprava alebo doľava nato si však rýchlo zvyknete a príde Vám to časom vhod. Okrem chodenia sprava doľava budete musieť niekedy aj cez rôzne platformy ako rebríky, debny nahor. Vo výškach odporúčam nepostávať na okrajoch budov, lebo keď Vás nepriateľ zrazí nadol strácate automaticky 1 z troch životov. Na takéto situácie nebude v neskoršej fáze hry núdza, a všeobecne platí, že skôr Vám zabije pád z výšky do neznáma ako nepriateľ.

VIDEO: Gameplay zachytávajúci prvé 4 kolá, zle som navolil obtiažnosť - practice ponúka iba prvé 4 z ôsmich, pre ďalšie je potrebné zvýšiť obtiažnosť. Ako je vidno autorom nechýbali námety - po tom čo som navštívil mesto som sa preniesol na lietadlovú základňu i prostý vidiek. Hra je zakončená bojom v chráme kde je to už fakt o hubu...


VERDIKT: Čo sa Double Dragon II týka nemám čo by som vytkol, je to jedna z tých najlepších hier aké som na tejto konzole hral, preto vrelo odporúčam. Je jedna z mála hier, pri ktorej som sa zabavil aj po rokoch, disponujúc v celku vydarenou animáciou, zvukmi a hrateľnosťou, dĺžkou. Hral som aj ďalšie diely tejto série, ktoré však trpia nedostatkami v podobe neprimeranej náročnosti... Bon appétit,

Žiadne komentáre: