Road Rash

FLASHBACK: Odhliadnuc od toho, že dnes EA a ich hry nenávidím, boli časy kedy som ich celkom žral. Z takýchto dôb pochádzajú hry ako Need for Speed (mám na mysli jednotku, tá nekonečná séria mala aj začiatok) a taktiež Road Rash. Tak vráťme sa do doby kedy mi z nich nebolo na zvracanie, do 96-teho kedy vydali Road Rash pre PC. Že ste o nej nepočuli ?! No, tí z Vás, ktorí pri PC sedia nejaký ten rôčik dlhšie určite vedia, že EA je multiplatformový monopol. Svoje hry vždy portujú na všetky možné platformy. Touto politikou sa dopracovali až tam kde sú dnes. Je predsa jasné, že keď vlastním PC nebudem si kupovať konzolu len kvôli jednej hre (Hovorím o dobe, kedy schopné PC stálo aj 30 tisíc a Playstation 1 nejakých 15-16 000). Tak nejako to bolo aj s Road Rash, ktorá mala v 1994 mega úspešnú premiéru na konzole 3DO. Niekto z EA si povedal ,,prečo to nezopakovať a nenabaliť sa aj na SONY-čkároch a PC-čkároch". A tak nasledovali všemožné porty, v 1996 som sa dočkal aj ja, vtedy ešte verný Pécečkár...

 

STORY: Každý pretekár ma svoj príbeh a v pouličných pretekoch jazdí iba kvôli prachom (jeden chce fetovať, druhý chce piť najlepšie bude to všetko spojiť... a ten ďalší chodí do bordelu... )  

MY STORY: ,,Zbohom Mamí, Tatí potrebujem prachy na fet a preto idem závodiť" povedal Majky a pleskol dverami. ,,Synak a čo ti už dočista je**, to ti už to vreckové, nestačí ani na jednu skladačku?" . Majky natočil hlavu k rodičom akoby dostal spakruky, vytiahol cigaretu a povedal ,,Do tej almužny, čo nazývaš vreckovým, som si včera uvalil posledný špek a mimochodom beriem si dedovú babetu ". Rodičia zostali ako prikovaní, to bola rana pod pás, v jeden deň nielenže stratili vzácnu Babetu (zánovnú, ktorú vyrobila ešte firma Jawa v 1989 s hliníkovými diskami, ručne ušitým koženým sedlom, plnou nádržou a prídavným košíkom na chleba vzadu ),  ale chystal sa ich opustiť (aj keď nepodarený) jediný syn Majky. Otec chvíľu premýšľal a potom sa rozbehol za synom (pravdou ostáva, že oná Babeta mala menší problém so štartovaním a niekedy naskočila až po troch kilometroch tlačenia, alebo sa naopak presala), ktorý  zasa až tak ďaleko neušiel a keď ho po ôsmich metroch dobehol vyhŕkol naňho: ,,kúpim ti ten Road Rash, len to otoč domov". Po týchto slovách Majky prestal tlačiť, nohou kopol do kolesa a bežal späť domov v ústrety svojej triosemšestke. :D

GAME: Pretekať som síce nikdy nezačal (fetovať neprestal:-) a svoju sľubnú karieru som zakončil za monitorom, no nesťažujem si . O tejto hre som sníval asi od doby čo som o nej čítal v magazíne, vtedy ešte o 3DO verzii a čudoval som sa prečo niečo také nie je aj na počítač. EA asi moje modlitby vyslyšalo a urobili port, a pritom sa aj ako ináč pekne nabalili. Už to nebudem naťahovať a na rovinu vysypem o čo ide. Základ hry Road Rash tvoria pouličné preteky motoriek, tzn. žiadne licencie, pravidlá, šampionáty a podobné blbosti. Už po úvodných videách vidíte, že to nie sú preteky typu MotoGP. Štrnásť motorkárov sa ženie za víťazstvom, no prvý môže byť iba jeden. Keďže usporiadateľ bol už pri štarte prevalcovaný (na hlave ma otlačky od kolies a jeho včera krásna tvár potrebuje nutne plastiku) Vašimi oponentmi tak na pravidlá každý zvysoka se..., ehm kašle. Dovolené je sa strkať, mlátiť rivalov lešenárskou trúbkou, reťazou alebo len fackovať. Efektným spôsobom zbavenia sa nepriateľa je ho odkopnúť mimo cestu, alebo ho sotiť do protismeru. Chuťovkou sú neboráci, ktorí sa Vám pripletú do cesty po páde z motorky :D.Hovorí sa, že požičané vráť a tu to platí dvojnásobne. Spočiatku si Vás vaši oponenti takpovediac nevšímajú, ale to len do chvíle kedy nepostúpite do ďalšieho levelu. Road Rash je arkádovou záležitosťou a v každom leveli sa jazdí rovnakých päť okruhov. No s pribúdajúcim levelom sa úseky predlžujú (km stúpajú), zvyšuje sa aj nevraživosť Vašich oponentov a aj jackpot, ktorý je v banku. Tu nastáva rozkol, pretože dosť záleží na móde, ktorý hráte a na začiatku si ho vyberáte.

 

Celkovo sú na výber dva + multiplayer po sieti (ten si rozoberať nebudeme, to nemá asi zmysel). V Thrash móde, neriešite výber postavy a nehráte ani o peniaze jednoducho iba jazdíte. U hráčov je preferovaný viac Big Game mód, kde si okrem voľby motorkára môžte kúpiť aj lepšiu motorku. Na výber sú tri kategórie motoriek a to Bike, SportBike a SuperBike. Samotné motorky sú nelicencované čomu sa ani nečudujem lebo na trati vyzerajú všetky rovnako. Nerozlíšili by ste od seba 125cm2 a 1000cm2.  Hra je v tomto móde náročnejšia, pretože za dokončený pretek peniaze získate, no za nedokončený v tom lepšom prípade platíte iba servis, no v tom horšom, Vás chytia poliši a už si nezajazdíte. Policajti sú bohužiaľ neúplatní (je to iba hra) a nestalo sa mi, aby zabasli oponenta, ale aspoň sa medzi sebou mlátia a vy okolo nich nepozorovane prefrčíte. Dole z motorky Vám nemusí vždy niekto pomáhať, stáva sa, že vyletíte do protismeru, alebo na okraj vozovky a v momente robíte kotrmelce. Je to dosť nepríjemné lebo po páde sa vždy chytíte za hlavu a až potom sa snažíte rýchlo dobehnúť k motorke (cestou Vás vždy prejde auto či motorka...). Nehovoriac, že Vás takmer všetci predbehnú, čo je pekný malér keď Vám do cieľa chýbal poje... ehm posledný kilometer.

VISUAL: Tak tu budem asi viac-menej kritický, ktorého debila napadlo urobiť pre PC doslovný PORT? Na konzole 3DO v 1994 museli byť celý paf z pseudo 3D grafiky, ale na počítači o dva roky neskôr (v 1996) mohli urobiť aj trochu viac než statické obrazce. Túto technológiu už využívala séria Test Drive (myslím tie dosovské diely TD 1-3 ). Jediné čo hru ako tak ťahá z blata, je hudba, hrané motorkárske videá (3DO hry chceli priniesť grafickú kvalitu videnú v televízii, preto točili videá so živými hercami) a nesmiem zabudnúť na karikatúry rôznych ožranov, hajzel-báb, policajtov...

VIDEO: V poriadku tentokrát to trocha trvalo, toľko čo som sa vrátil z vyšetrovačky som to bežal zavesiť na NET. Na videu je zachytený jeden z piatich levelov pravdaže na najľahšej úrovni a ďalej to bude nepekne rásť...

VERDIKT: Zahral som si vysnívanú hru asi po štrnástich rokoch. Moje pocity sú dosť subjektívne, pretože v dobe keď som sa k nej dostal som bol na nej doslova závislý. Dnes to môžem hodnotiť ako zábavku na dve tri hodinky po nedeľnej politike. Hra nestratila svoje čaro, doba šla dopredu a v dobe keď existuje GTA, nie je táto hra nijako jedinečná (brutalita v hrách rapídne stúpla) a možno ju považovať za tuctovku. Čo ma v onej dobe mrzelo ako mladého kolobežkára bol multiplayer iba po sieti a takmer nulový fyzikálny model motoriek.

Pamätám sa, že vždy keď prišla návšteva, bolo to to isté ,,Jéé vy máte počítač?..." Najlepší dojem som  pravdaže robil na kamarátov s Need for Speed 2 a Split Screen (táto hra túto funkciu nemá, čo je celkom škoda), to sa u mňa striedali ako na bežiacom páse, až pokiaľ to rodičia nezarazili (aspoň som to mal celé iba pre seba :-)))) ...