Shadow Warrior

FLASHBACK: firma Apogee pôsobila skôr spočiatku skôr ako vydavateľská firma, ale časom vyspela a rozhodla sa hry aj tvoriť. Počas spolupráce s ID Software nadobudla dostatok finančných prostriedkov k vývoju vlastných hier a práve na tento účel si otvorila štúdio 3D Realms, ktoré sa preslávilo zásadne hrou Duke Nukem 3D. Málokto však vie, že okrem Dukea mali rozbehnuté ďalšie 3 herné projekty, ktoré spájala jedna vec a to skvelý engine Kena Silvermana. Z dôvodu pracovného vyčerpania sa vzdali hier Horror 3D a Ruins: Return of the Gods, lepšie povedané ich predali iným spoločnostiam. Čože?! Nič Vám tie názvy nehovoria? Ani sa nedivím pretože sa jedná iba o pracovné názvy a obe hry vyšli pod inými názvami. Dnes ich poznáme ako Blood a PowerSlave. 3D Realms ostal v rukách ešte jeden projekt Shadow Warior, ktorý bol síce vyvíjaný súčasne s Dukeom, ale z pochopiteľných dôvodov (nechceli konkurovať sami sebe) ho vydali o čosi neskôr v priebehu roku 1997.

STORY: príbeh tejto hry odohrávajúci sa v modernom Japonsku je riadne pritiahnutý za vlasy. Hlavný protagonista Lo Wang pracoval ako bodyguard až do chvíle kedy zistil, že jeho zamestnávateľ majster Zilla má plán na ovládnutie celého Japonska pomocou príšer z temnej strany. Zilla uvedomujúc si hrozbu, v podobe schopného bojovníka Lo Wanga, vyšle svoje kreatúry aby ho zastavili na ceste za jeho majstrom. Lo Wang prichádza však neskoro, pretože jeho majster umiera, no jeho poslednou túžbou je aby pomstil jeho smrť.

GAME: príchod hry na trh sprevádzala rada problémov. Ako to tak už býva keď sa objaví v hre niečo kontroverzné, niečo čo vídame v televízií bežne, v momente sa vyroja aktivisti, ktorí nás chcú ochrániť pred skazenosťou a brutalitou vo videohrách. V tomto prípade sa nejednalo o erotickú, či drogovú tematiku, naším ochrancom bol tŕňom v oku spôsob ako autori stereotypne zobrazili japonské reálie a brutalita. V porovnaní s násilím v dnešných hrách sa Vám to bude zdať ako zlý žart, ale v onej dobe to malo dopad na hru samotnú. Shadow Warrior  sa na jednotlivých trhoch objavil vo viacerých mutáciách, napr. v anglickej verzii boli hviezdice nahradené šípkami, v niektorých regiónoch sa neobjavil dokonca vôbec.

     Prvé čo Vás po piatich minútach hrania tejto Doomovky napadne, že už to tu raz bolo? Máte pravdu bolo, hra je skoro totožná s Dukeom, nielenže ju stvorila rovnaká firma, v rovnakom engine, ale čuduj sa svete aj náplň hry je totožná. Namiesto atómového vojvodu sa ujímame postavy menom Lo Wang, ktorý je v prvom rade ninja a tomu je prispôsobená aj jeho výbava. Nechýbajú klasické zbrane ako katana a hviezdice, s ktorými dokáže napáchať riadnu paseku. Niekedy je to teda riady masaker keď sa rozbehne medzi troch nepriateľov toho prvého rozsekne, druhému hodí na telo prísavnú bombu a toho tretieho odpáli raketometom. Všetko pravdaže patrične okomentuje a dalo by sa povedať, že hláškuje lepšie ako atómový vojvoda. Z nepriateľov by som určite spomenul démonických strelcov či kamikadze atentátnika, ktorý sa k Vám rozbehne znenazdajky s debnou plnou dynamitu. Arzenál obsahuje 11 zbraní, nechýbajú ani také kúsky ako brokovnica, uziny, granátomet, ale aj mystické ako ľudské srdce, či hlava chrliaca plamene. Niektoré zbrane majú dokonca viacero režimov, napr. taký raketomet dokáže v alternatívnom palebnom mode vypáliť až 5 rakiet naraz.

     Čo sa týka pohybov, ktoré Lo ovláda ide o klasické buildovské ako plávanie, skákanie, krčenie či lezenie po rebríku. Jedinou novinkou, ktorú som postrehol je ovládanie dopravných prostriedkov ako člny, buldozéry, tanky, ktoré však nedokážu prekonať výškové rozdiely a preto je ich použitie značne obmedzené. Hra je rozdelená na dve epizódy, pričom prvá (shareware) obsahuje iba 4 levely a druhá ďalších 18 levelov. Väčšinu času sa budete ponevierať po reštauráciach, chrámoch a továrňach patriacich Zillovi, jeden zaujímavý level sa dokonca odohráva na palube lietadla. Je viditeľné, že autori sa poučili z predošlých projektov a zistili, že hráči doslova bažia po interaktívnom prostredí, preto často natrafíte na rôzne ovládania žeriavov, plošín, lisov atď. Rozuzlenie niektorých problémov týkajúcich sa postupu hrou je skryté v interakcii. Na takýto druh problému som natrafil už hneď v prvom leveli, keď som prehliadol ovládanie autíčka, ktoré malo na sebe pripevnený kľúč. Výsledkom toho bolo hodinové motkanie sa v kruhu. Takýchto momentov keď sa zaseknete kvôli Vašej nepozornosti je viacero i keď chybu pripisujem skôr dizajnérovi. Často sa mi stalo, že som objavil skôr všetky tajné miesta v úrovni ako kľúč či kartu, bez ktorej som bol nahraný. Shareware levely sú navrhnuté bezchybne, ale tie spoplatnené sú dosť odfláknuté a neubránite sa pocitu, že to niekto dokončoval tesne pred uzávierkou.

     Shadow Warrior sa dočkal aj dvoch prídavkov (z celkovo troch ohlásených), ktoré však majú na tričku externé spoločnosti nepatriace do Apogee univerza. Prvým a dlho jediným bol Twin Dragon a až o poriadnu radu rokov (v priebehu roku 2005 ho objavil šéf firmy, ktorá ho vyvíjala) zbadal svetlo sveta aj druhý prídavok Wanton Destruction, oba priniesli okrem nových úrovní aj nových nepriateľov, všeobecne sú na nižšej úrovni spracovania ako pôvodná hra.

FOTO: spoločné foto dizajnéra Jima Norwooda (vľavo) a dabéra Johna Galta (vpravo). Jim je známy svojím predošlým projektom Bio Menace-

VISUAL: vizuálne by som hru zaradil medzi elitu, ktorá vznikla na build engine. Jediným krokom vpred oproti ostatným hrám je podpora 3DFX, bohužiaľ rozdiel je takmer nepatrný, prejavuje sa to rozostrením textúr a je vidno, že táto podpora bola pridávaná až po vydaní hry. Po zvukovej stránke je nutné pochváliť Galtov dabing, ktorý je fakt kvalitný a hlášky sú miestami trefné.

VIDEO: gameplay zachytáva prvý level, ktorý je po dizajnérskej stránke asi jedným z najlepších. Vo videu je zachytené aj riešenie môjho záseku v hre, konkrétne v prehliadnutí ovládania autíčok. Kvôli zachovaniu dĺžky videa som sa nesnažil objaviť všetky sekrety, resp. jeden som predsa našiel :D

VERDIKT:Autori Shadow Warrior mali veľké ambície a hru dokonca označili "Better than Duke" (lepšia ako Duke). Musím uznať, že hra má niečo do seba, ja zábavná, ale lepšia nie je. Aj keď sa odohráva v inom prostredí, s inou zápletkou  žánrovo sa jedná stále o doomovku nesúcu sa v podobnom duchu ako Duke.