Der Aufstand der Dinge

FLASHBACK: Hra, ktorú som sa rozhodol dnes recenzovať pochádza zo srdca samotného Nemecka (Deutschland) a za jej stvorením stojí firma CAPS. O firme ako takej sa toho na nete veľa nedočítate a nepomohol ani google.de :D Podľa všetkého pôjde o menšiu, resp. garážovú firmu, v čom ma utvrdzuje aj credits, v ktorom sú zapísaní len traja ľudia. Od vydania už ubehol nejaký ten piatok (1994) a nemyslím, že niekto dokáže zohnať viac informácií, no svojím spôsobom je to výzva...

STORY: na nejaký super príbeh podávaný vo videách alebo prestrihoch môžte rovno zabudnúť, v menu sa nachádza položka ANLEITUNG (celá hra je v nemčine a neviem či vyšla niekedy anglická verzia), v ktorej je vysvetlený príbeh a ovládanie formu novín. Okrem iného sa v nich píše o nebojácnom hrdinovi Norbertovi Nanotechovi a šialenom doktorovi, inžinierovi, profesorovi Eddisonovi, ktorý zostrojil prístroj pomocou, ktorého privádza k životu neživé predmety. Tie vyhnali ľudí a vyvorili mesto Dingstown (mesto vecí), Norbert však vie ako im zatnúť tipec.

GAME: jedná sa o klasickú 2D arkádu, v ktorej sa zhostíme role Norberta. Našou úlohou bude v každom leveli zabiť čo najviac nepriateľov a zničiť prístroj, ktorý veci oživuje. Zaujímavá je snáď iba zbraň, ktorá je bohužiaľ jedna a funguje na rovnakom princípe ako taser. S taserom má spoločné nielen to, že sa musí neustále nabíjať, ale aj dostrel a účinnosť. Veľakrát ma pri hraní napadlo, že keby sa hlavný hrdina ozbrojil železnou tyčou malo by to lepší účinok. Na nabíjanie slúžia generátory (klasicky enter), ktorých je chvalabohu dosť a budete sa k nim musieť často vracať lebo na jedno nabitie zabijete maximálne 2-3 nepriateľov. Okrem energie do zbrane si musíte strážiť aj telesnú energiu, ktorú nedobíjate v žiadnom generátore, ale vo forme srdiečok. Hra nie je nijako extrémne náročná a pravdupovediac Vás to skôr odradí fádnosťou ako obtiažnosťou. Už dávno som nehral nič tak stereotypné a aj keď sa autori snažili a vytvorili "až" štyri herné prostredia hra je dosť nudná a uletená. Okrem zbrane existuje v hre aj vychytávka v podobe lietajucej kamery, ktorá je asi tak na riť ako celá táto hra. Neviem k čomu mala slúžiť, ale funguje akosi divne keď ju vypustíte odletí z hernej obrazovky a zožiera Vám elektrickú energiu jedna radosť. Fakt užitočné, neviem na čom fičali autori, ale už koncept "vzbury  vecí" (doslovný preklad) je dosť pritiahnutý za vlasy. Vašimi nepriateľmi budú také "kreatúry" ako babkina protéza a ceruzka vystreľujúca oranžové guličky či dokonca vraždiaci kornút zmrzliny, všetky menované sú pravdaže 100-1000 krát zväčšené, reku nech je sranda ... 

VISUAL&CONTROLS: ak ste to po prečítaní vyššie napísaných riadkov stále nevzdali a čítate ďalej tak Vám gratulujem, no budem Vás musieť opäť sklamať. O vizuálnej stránke sa dá len ťažko povedať niečo pozitívne. Celý čas Vám v smyčke hrá jedna melódia, ktorá sa mení iba prípade zmeny prostredia ostatné zvuky sú na tom ešte horšie. Animácie hlavného hrdinu na tom tiež nie sú najlepšie a prišli mi dosť úbohé. Rozosmiala ma akurát animácia keď Vám ubližujú nepriatelia, lebo Norbert otvorí ústa ako keby ho niekto kopal do gulí, čo som mal veľakrát chuť urobiť osobne. K ovládaniu, vystačíme si s ôsmimi klávesami klasicky CTRL (skok), ALT (streľba), T (kamera), ENTER (nabíjanie) a kurzorové šípky, nič viac, nič menej. 

VERDIKT: táto hra sa dá prirovnať k béčkovemu filmu, dá sa jeden krát pozrieť, ale potom ho už v živote nechcete vidieť. Nejak tak je to aj s touto hrou, dá sa hrať, ale nie je to žiadna super pecka, bez ktorej by som sa nezaobišiel. Netvrdím, že je absolútne špatná, ale v žánri 2D plošinoviek je to priemer, šedá myš a vôbec sa nedivím, že takmer úplne zmizla z povrchu zemského (istý čas bolo po tejto hre na internete vyhlásené pátranie zo strany abandonware webov...)