BlackThorne

FLASHBACK: hru BlackThorne by som si dovolil zaradiť do zlatého herného fondu 90-tych rokov. Na svedomí ju má herná spoločnosť Blizzard, uff, áno tí, ktorí stvorili sériu stratégii Warcraft a megaúspešný World of Warcracft. Ako pomerne mladé štúdio stvorili v 94-tom nie až tak originálnu, ale zato veľmi návykovú hru, ktorá sa bohužiaľ nedočkala pokračovania (niekedy je označovaná aj ako BlackHawk, podľa regiónu). Primárne vyšla pre Super Nintendo čiže dosovská verzia, s ktorou som mal dnes tú česť, je vlastne portom  zo 16-bitovej konzoly Nintenda. Väčšina portov, ktoré vyšli sú graficky rovnaké až na verziu hry pre Segu 32X keď bola grafika a zvuky mierne inovované.

STORY: kde bolo tam bolo bola raz jedna prekvitajúca ríša menom Tuul, v ktorej vládol múdry kráľ Vlaros. Ako v každej dobrej rozprávke aj v tejto sa vyskytla zlá postava a bol ňou démon, čarodejník, pán temna, zlosyn v jednej osobe menom Sarlac. Ako to už tak býva tento zlý pán si chcel podmaniť celý Tuul a k tomu potreboval kameň svetla, ktorý mal v držbe Vlaros. Preto nariadil útok o plnej sile na pevnosť, v ktorej prebýval Vlaros za účelom získania tohto kameňa. Mnohopočetnej presile sa nebolo možné ubrániť a preto sa kráľ pre zachovanie svojho rodu a ochránenie kameňa svetla v posledných minútach pred tým než ho zabili rozhodol pre zúfalý čin poslať svojho jediného synka Kylea medzi ľudí a tým ochrániť jeho a aj kameň. Podľa proroctva sa však jedného dňa vráti naspäť do Tuulu, aby ako vyvolený skoncoval raz a navždy s krutým Sarlacom a oslobodil svoj ľud. Ubehlo už 20 rokov a ten deň nastal práve teraz, vyzbrojený iba brokovnicou v ústrety zástupom...

GAME: BlackThorne je jednou z tých akčných arkád videných z boku, ktoré nevynikajú tým, že máte 10 zbraní a na každej obrazovke sa na Vás valí zo desať nepriateľov. Skôr je to o pomalom postupe, krok za krokom vpred. Chvíľu Vám veru potrvá pokiaľ si zvyknete na chôdzu samotnú. Základné pohybové princípy sú si veľmi blízke s Princom z Persie, čiže zabudnite na 3-metrové skoky z známe z iných arkád. Ak sa chcete dostať nahor budete sa tam musieť vyškriabať a naopak pohyb nadol - to ide niekedy aj samo, no za cenu, že sa pri páde z veľkej výšky zabijete a celé kolo začínate odznova (čo je dosť nepríjemné). Hlavný hrdina Kyle disponuje hneď od začiatku iba jednou zbraňou a síce brokovnicou. Túto zbraň nevymení iba ju sem tam vylepší. Vylepšenie sa týka hlavne rýchlosti streľby a nábojov. Na konci hry to už vlastne nie je ani brokovnica, ale skôr samopal s výbušnými nábojmi. Nevýhodou alebo povedzme nevyhnutnosťou je vyťahovanie a skrývanie zbrane. S vytiahnutou zbraňou nemôžte behať a skákať, a celkovo hra využíva okrem smerových tlačidiel ešte tri ďalšie. Efektná ale zdôrazňujem iba efektná je paľba spoza chrbta.  Keďže ide o arkádu nutnosť zbierať muníciu odpadá a jediné čo je nutné zbierať sú bomby a kľúče. Každý predmet, ktorý vezmete sa ukladá do inventára, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť. Dôležitou zložkou hry je boj, ktorý je celkom múdro pojatý. Jednoducho sa mi páčil systém krytia a paľby a nie ten, že kto prvý vystrelí. Kryť a páliť sa vedia aj nepriatelia a vo všeobecnosti platí, že nepriateľa nezložíte na jednu ranu. Nanešťastie ani oni Vás. Ak vás aj náhodou zasiahnu a zrazia k zemi, začnú sa Vám vysmievať kedy sa nekryjú a vy máte šancu im to oplatiť. Nepriatelia sú dosť chudobný poväčšine farebný orkovia, otrokár s bičom a ľudia, ktorí sa pridali na stranu temna. Počas svojej cesty budete častokrát narážať na ľudí, s ktorými môžte prehodiť pár slov, ale poväčšine nepovedia nič zaujímavé a nie je to ani dôležité (česť výnimkám, ktoré Vás obdarujú nejakým predmetom). No môžte ich aj zastreliť - neexistuje tu karma model, ktorý by Vám v tom bránil. BlackThorne číta dovedna 17 levelov, odohrávajúcich sa v bani, lese, kameňolome a paláci. Hra pochádza z konzoly a preto v nej neexistuje možnosť ukladania a aby ste nemuseli začínať stále odznova každý level má svoje heslo (password o štyroch znakoch).  

VISUAL: v dobe keď BlackThorne vyšiel existovali už hry, ktoré mali premakané intrá a video sekvencie. Autori sa však rozhodli pre polo-statické obrazy, v ktorých je podávaný príbeh za pomoci textu. Veľké plus vidím predovšetkým v hudbe, ktorá síce číta asi 6 melódií, ale krásne navodzuje temnú atmosféru. BlackThorne sa tak celkovo tvári vážne a úsmev na tvári Vám vyčarí až záverečná animácia.   

VERDIKT: už pri prvom hraní mi hneď udrela podobnosť so staršou hrou Flashback: Quest for Identity, ktorej ako keby z oka vypadla - žeby náhoda? Vcelku však ide slušne zvládnutú arkádu, ktorá je proste COOL. V dobe keď vyšla sa mi hlavná postava zdala byť štýlová - dlhé vlasy, potrhané džínsy, čižmy a brokovnica :D Hra nie je nijako obzvlášť náročná či dlhá, je tak akurátna, že sa nestihne zunovať. Za dva večere by nemal byť problém toto dobrodružstvo dokončiť. Keď to porovnám s podobnými hrami v tomto žánri ide o ten lepší priemer, čiže dnes za 67%. Tak nakopte orkom ich zelené rite:D

PODOBNÉ HRY: Prince of Persia 1,2; FlashBack: Quest for Identity; OnEscape, Another World; Heart of the Alien...